História a vznik spoločnosti IBM

International Business Machines Corporation (IBM), nazývaná tiež Big Blue (Veľká modrá), je popredná svetová spoločnosť podnikajúca v odbore informačných technológií. Firma začala písať svoju históriu už v roku 1888 a vyrábala stroje na predaj a prenájom, od komerčných váh a priemyselných záznamníkov času, krájačov mäsa a syrov, až po tabulátory a dierne štítky. Akciovou spoločnosťou je od 15. júna 1911.

Medzi jej hlavné činnosti patrí výroba a predaj počítačového hardvéru, softvéru a poskytovanie služieb. Sídlom je Armonk v štáte New York, USA a pôsobí vo viac ako 170 krajinách sveta.

O rozvoj International Business Machines Corporation sa postaral najmä Thomas J. Watson (1874-1956), ktorý nastúpil do „IBM“ v roku 1914 na pozíciu generálneho riaditeľa a v roku 1915 sa stal jej prezidentom. V roku 1924 si firma zmenila názov na „International Business Machines“ (IBM).

V roku 1949 Thomas Watson starší vytvoril IBM World Trade Corporation, dcérsku spoločnosť IBM zameranú na zahraničné operácie. V roku 1952 odstúpil z funkcie po takmer 40 rokoch v čele a prezidentom sa stal jeho syn Thomas Watson mladší.

 

IBM na čele vývoja počítačového hardvéru a softvéru

Spoločnosť IBM postavila počas druhej svetovej vojny elektromechanický počítač tzv. „kalkulačku riadenú automatickými sekvenciami“. Bola to možnosť, ako vytvoriť v roku 1952 prvý komerčný programovateľný počítač, zložený z elektrónok – IBM 701. Rok 1956 priniesol prvý pevný disk s označením IBM 305 RAMAC.

Začiatky umelej inteligencie začali práve v IBM, kedy v roku 1956 spoločnosť predviedla jej prvý praktický príklad. Arthur L. Samuel z laboratória IBM v Poughkeepsie v New Yorku naprogramoval počítač IBM 704 na hru – Dáma a počítač sa dokázal počas jej hrania „poučiť“ z vlastných skúseností a chýb.

Veľký prielom nastal v 60. rokoch 20. storočia v podobe sálových počítačov System / 360. Spoločnosť IBM ponúkala celú škálu hardvérových, softvérových a servisných zmlúv, aby používateľov, pri zvyšovaní potrieb na jej riešenia, udržala na svojej strane. Väčšina softvéru bola napísaná vlastnými silami, internými programátormi a fungovala iba na jednej značke počítačov, čo bolo veľmi drahé a nákladné.

 

Pád a vzostup impéria IBM

Koncom 80-tych a začiatkom 90. rokov bolo pre IBM ťažké obdobie, ktoré prinieslo straty. V roku 1993 presiahli 8 miliárd dolárov – populárne sálové počítače sa nedokázali prispôsobiť nástupu osobných počítačov. Stolové počítače mali dostatočnú energiu a boli oveľa jednoduchšie použiteľné.

Spoločnosť IBM teda zasiahla do segmentu osobných počítačov a predstavila populárnu sériu mikropočítačov. Tá však doplatila na svoju popularitu a tvorcovia klonov predávali svoje vlastné počítače, zatiaľ čo zisky plynuli výrobcom čipov ako Intel, alebo softvérovým spoločnostiam ako Microsoft. Nastala teda cesta rozvoja softvérových riešení a služieb.

 

Novodobý gigant IBM sa delí

IBM v októbri 2020 oznámila, že sa rozdeľuje na dve samostatné verejné spoločnosti. Budúce zameranie IBM bude na cloudové výpočty s vysokou rezervou a umelú inteligenciu postavenú na základe akvizície Red Hat 2019.

Nová spoločnosť „NewCo“, ktorá bude ešte formálne pomenovaná, je vytvorená z jednotky IBM Global Technology Services Managed Infrastructure Services. Nová firma prevzala 90 000 zamestnancov, 4 600 klientov v 115 krajinách a kapitál v hodnote 60 miliárd dolárov. Odčlenenie od IBM je väčšie ako v prípade ktoréhokoľvek z jej predchádzajúcich odpredajov, čo investori uvítali.

Pred ohláseným rozdelením spoločnosť IBM vyrábala a predávala počítačový hardvér, middleware a softvér, poskytovala hostiteľské a konzultačné služby v oblastiach od sálových počítačov až po nanotechnológie. Je významnou výskumnou organizáciou a od roku 2020 drží rekord v počte amerických patentov generovaných podnikom 27 rokov po sebe. Zamestnanci IBM získali päť Nobelových cien.